SANAGRO spravuje dve bio farmy na Záhorí – BOS-POR Agro a EUROAGRO
- Pestovanie geneticky modifikovaných plodín je na vzostupe na celom svete
- Slováci pri kupovaní potravín stále hľadia skôr na cenu
- V pozitívnu zmenu v budúcnosti dúfa spoločnosť SANAGRO, ktorá hospodári aj na biofarmách
Na jednej strane návrat k prirodzenosti, na druhej strane úprava DNA za účelom vytvorenia odolných plodín. Farmy po celom svete sa delia nie len podľa toho, čo pestujú, ale aj ako to pestujú. Moderné biofarmy na Slovensku však vytvorili unikátnu kombináciu a využívajú moderné technológie, so zachovaním prírodných princípov pestovania.
Geneticky modifikované organizmy stúpajú na popularite
GMO je úprava DNA plodín a organizmov tak, aby boli odolnejšie voči škodcom a iným vplyvom, alebo napríklad neprenášali choroby. Práve preto sa počet oblastí v EÚ, ktoré pestujú tento druh plodín od roku 1996, zvýšil na štvornásobok.
Medzi top krajiny sveta, ktoré používajú GMO, patria USA, Čína, Argentína, Kanada, Austrália a Mexiko. Slovensko patrilo k prvým krajinám EÚ, v ktorých sa GMO začali pestovať.
Počet plodín a hektárov sa zvyšuje, v populácii však stále prevláda skepticizmus a ľudia sa geneticky modifikovaných plodín obávajú. Sú odolné a preto sa ľahšie pestujú, na druhej strane však nie sú prirodzené a to je problém.
Úplne iným smerom sa uberá biofarmárčenie
Odlišným typom je prístup bio, teda používanie čisto prírodných látok pri chove alebo pestovaní, bez chemikálií a pesticídov. Biofarmou nemôže byť hocičo. Označeniu predchádza proces registrácie, ktorý zahŕňa špeciálne kontroly, či dvojročné konverzné obdobie.
V roku 2019 bolo v EÚ 13,8 miliónov hektárov biofariem, čo je 8,5 % celkovej rozlohy pôdy. Keď sa na organickú pôdu pozrieme z percentuálneho hľadiska vzhľadom na veľkosť krajiny, najviac z nej má Rakúsko, Estónsko a Švédsko. Čisto z hľadiska rozlohy je však najviac organickej pôdy v Španielsku.
Menej organickej pôdy ako Slovensko majú napríklad Slovinsko, Holandsko či Chorvátsko. Od roku 2012 sa zvýšilo percento organických fariem o 46 %, čo je veľmi pozitívne číslo.
Jednu z najväčších biofariem na Slovensku vlastní spoločnosť SANAGRO, ktorá pôsobí na slovenskom trhu od roku 2012 a patrí medzi najväčších producentov v oblasti rastlinnej výroby v krajine.
Zaujímavé fakty o spoločnosti SANAGRO:
- vlastní 11 fariem na západnom a strednom Slovensku
- obhospodaruje takmer 19 000 hektárov pôdy
- vyprodukuje 13 000 000 litrov mlieka a 50 000 ton obilnín, olejnín a krmovín za rok
- za rok 2019 zaznamenala tržby na úrovni 1,5 milióna eur
Počas svojej existencie investovala firma do modernizácie technológií fariem viac ako 3 milióny eur a za svoju misiu považuje presadenie zodpovedného a udržateľného poľnohospodárstva. K tomu patrí aj biofarmárčenie v rôznych regiónoch Slovenska.
SANAGRO spravuje dve biofarmy na Záhorí – BOS-POR Agro a EUROAGRO. BOS-POR Agro v súčasnosti pestuje na svojich poliach slnečnicu, hrach, pšenicu ozimnú, potravinársku raž, špaldovú pšenicu, ovos, jačmeň a krmoviny pre zvieratá.
To, či sa biofarmy rozšíria, závisí od viacerých faktorov, ale SANAGRO má v pláne v ekologickom prístupe pokračovať. Minulý rok získalo ich päť fariem dokonca certifikát GMO free, čo znamená, že zvieratá na svojich farmách kŕmia výlučne krmivom bez geneticky modifikovaných organizmov, čo zaručuje najvyššiu kvalitu ich mlieka.
Napriek kvalite lokálnych plodín je pre Slovákov stále hlavná cena
Domáci spotrebitelia čoraz častejšie siahajú po kvalitných potravinách pestovaných na slovenských biofarmách. Ich podiel je však stále veľmi malý. Hlavným kritériom zostáva cena, čo závisí nie len od ekologického zmýšľania, ale aj od životnej úrovne a toho, čo si môžu ľudia dovoliť.
„Spotreba bio a eko výrobkov je na Slovensku stále malá. Z toho, čo dopestujeme na našich farmách, takmer všetko smeruje do zahraničia. Jediná spotreba je vlastne bioslnečnica, ktorú dodávame slovenskému výrobcovi bioslnečnicového oleja. Je to paradox, lebo napríklad veľa bio výrobkov z Rakúska je možno vlastne zo Slovenských surovín, len sú vyrobené v zahraničí,“ vysvetľuje Tomáš Kohút, generálny riaditeľ SANAGRA.
Potraviny zo zahraničia môžu domáci spotrebitelia vnímať aj ako lepšie, pričom vo viacerých prípadoch to nemusí byť pravda. Napríklad Holanďania používajú veľa chemických postrekov, pričom sú vnímaní ako veľmi ekologickí pestovatelia obilnín.
Zároveň má dovážanie potravín z veľkých vzdialeností viacero nevýhod. Negatívom je napríklad veľká uhlíková stopa, ktorú dovážanie potravín zo zahraničia produkuje. Toto všetko tiež nahráva skôr domácim produktom. Cenovo sa však momentálne nevedia vyrovnať tým zo zahraničia.
Mladí ľudia sa nechcú stať farmármi, napriek moderným technológiám
V slovenskom poľnohospodárstve v súčasnosti pracuje len približne 4 % ľudí. Jazdiť na autonómnych traktoroch za 300 000 by mohlo veľa mladých.
Ide o prácu, ktorá doslova nie je vždy voňavá, ale niektoré pozície predsa len ponúkajú zaujímavé ohodnotenia. Navyše, tento sektor tu bude stále, pretože ľudia vždy potrebovali a budú potrebovať jesť. Poľnohospodárstvo sa v súčasnosti mení a vďaka novým technológiám sa z neho môže stať atraktívnejšie odvetvie aj pre mladých ľudí.
„Dnes je bežné mať traktory, ktoré sú vybavené či už GPS navigáciou, alebo dokonca autonómnym riadením. A to je bližšie mladým ľuďom skôr, ako starým. Predtým si napríklad traktoristi museli sami sledovať dráhu, teraz je to na traktoroch a vodiči len korigujú. Takže náš traktorista má vypočuté dnes všetky podcasty,“ hovorí Kohút. Atraktivitu sektora môže, okrem technológií, zvýšiť hlave podpora zhora.
Budúcnosť domáceho agrosektora závisí od EÚ a podpory v krajine
Nech už sú zámery SANAGRA a iných menších farmárov akékoľvek šľachetné, celý agrosektor je závislý na dotáciách, či už z Európskej únie, alebo konkrétnych vlád.
Napriek snahe EÚ o spoločnú poľnohospodársku politiku je vo vy výške príspevkov veľký rozdiel. A práve to spôsobuje najväčšie problémy, nech už sa to týka spôsobu pestovania, množstva domácich produktov na pultoch obchodov, ich cene, či celkovej popularite farmárčenia medzi mladými.
Ako sa to dá vylepšiť? Ideálne by bolo, kedy sa príspevky vyrovnali. Slovensko má piate najmenšie dotácie v EÚ a od vlády dostáva príspevok 5 eur na hektár. V porovnaní s týmto stavom sú na tom napríklad Rakúšania oveľa lepšie – od vlády dostávajú až 100 eur na hektár. U našich susedov Čechov je výška príspevku na úrovni 54 eur.
„Preto hovorím, že je to vlastne šprint, ktorý sa nedá dobehnúť, lebo iní začínajú v polke alebo rovno na konci dráhy,“ vysvetľuje situáciu Kohút.
SANAGRO napriek súčasnej situácii dúfa v svetlú budúcnosť slovenského poľnohospodárstva a je otvorené spolupráci s inými farmármi. Budúcnosť Slovenska teda kľudne môže byť v lokálne dopestovaných surovinách, ktoré sa nevyvážajú, ale použijú sa na výrobu domácich produktov, alebo sa dostanú priamo na regály obchodov, kde sa budú môcť cenovo vyrovnať súčasným zahraničným. Lebo kvalita tu je, treba si ju len udržať na mieste.
Autor: Tamara Antalová
